Trojnásobný majster sveta Peter Sagan oslavuje 35. narodeniny

Bratislava 26. januára (TASR) - Trojnásobný majster sveta, rekordér v počte získaných zelených dresov na Tour de France a jeden z najväčších šoumanov vo svete cyklistiky Peter Sagan oslávi v nedeľu 26. januára 35. narodeniny. Úspechmi ovenčenú kariéru oficiálne ukončil vlani v júli a počas nej získal 121 víťazstiev medzi profesionálmi v cestnej cyklistike.

Peter Sagan sa narodil 26. januára 1990 ako najmladší syn Ľubomíra a Heleny Saganovcov v Žiline, kde vyrastal spolu s dvoma bratmi a sestrou. Športovú kariéru odštartoval v miestnom futbalovom klube, ale čoskoro presedlal na cyklistiku a prvé víťazstvo si pripísal už ako sedemročný. Rovnakú športovú dráhu si vybral aj jeho starší brat Juraj, ktorý bol taktiež profesionálny cyklista a dlhé roky pôsobili obaja v rovnakých tímoch. V cyklistickom spolku v Žiline začal trénovať, keď mal deväť rokov a viedli ho Peter Zánický a Milan Novosad.

V začiatkoch sa venoval cestnej, horskej cyklistike a taktiež cyklokrosu. Prvé veľké úspechy zbieral na horskom bicykli, keď v roku 2007 získal bronz na majstrovstvách Európy v cross country a taktiež v cyklokrose. O rok neskôr sa už pýšil titulmi majstra Európy i sveta v cross country, no i druhý miestom medzi juniormi na slávnej klasike Paríž - Roubaix. Jeho unikátne výsledky pritiahli záujem špičkových tímov a koncom roka podpísal zmluvu s talianskou stajňou Liquigas, no nasledujúcu sezónu odjazdil ešte za slovenský tím Dukla Trenčín–Merida.

Po ďalších úspechoch v roku 2009 sa definitívne rozhodol pre kariéru na cestnom bicykli a v nasledujúcej, prvej sezóne medzi profesionálmi, zažiaril ako kométa. Do povedomia odborníkov ale aj verejnosti sa zapísal výkonmi na pretekoch Santos Tour Down Under v Austrálii, kde si vyslúžil aj prezývku "Rambo", keďže napriek nepríjemnému pádu a zraneniu, ktoré si vyžiadalo osemnásť stehov, pokračoval v pretekoch. Nasledovali nie príliš úspešné klasiky, no po nich prvá účasť na etapáku Paríž - Nice, kde exceloval. Pripísal si prvé dva etapové triumfy medzi profíkmi a získal aj zelený dres pre najlepšieho šprintéra. Znamenalo to prelom v kariére vtedy 20-ročného mladíka, z ktorého sa razom stala hviezda svetovej cyklistiky. Vo svojej prvej sezóne nazbieral päť víťazstiev, v nasledujúcej až 15 a vyslúžil si nomináciu na svoju prvú Grand Tour.

Ako dvadsaťjedenročný sa predstavil na 66. ročníku Vuelty a Espaa, kde vyhral tri etapy vrátanej tej záverečnej s cieľom v Madride. Jeho meno sa však spája najmä s francúzskymi cestami a najslávnejšími pretekmi na svete, odkiaľ prišla aj jeho druhá prezývka - "Tourminátor". Premiéru na "starej dáme" absolvoval v roku 2012 a prvý triumf zaknihoval už v druhý deň v 1. etape (pozn. predchádzal jej prológ) s cieľom v Seraingu, keď zdolal švajčiarskeho velikána Fabian Cancellaru a nórskeho šprintéra Edvalda Boassona Hagena. Dokopy vyhral tri etapy, trikrát obsadil druhé miesto, raz tretie a prvýkrát v kariére získal zelený dres pre najlepšieho šprintéra.

Bol jeho prvý zo siedmich, ktoré vyhral medzi rokmi 2012 a 2019, aj napriek viacerým zmenám pravidiel, a prekonal tak rekord legendárneho nemeckého šprintéra Erika Zabela. Ten ich nazbieral šesť v sérii v rokoch 1996 až 2001. "Mám zelený dres! Prvýkrát ho niekto vyhral siedmykrát a som rád, že som to ja," vyhlásil. Slovenský pretekár ich mohol získať aj viac, no v roku 2020 ho zdolal Ír Sam Bennett a v roku 2017 ho rozhodcovia kontroverzne vylúčili po strete s jeho veľkým rivalom Markom Cavendishom z Veľkej Británie. Medzinárodná cyklistická únia (UCI) neskôr uznala, že zrážka bola zo Saganovej strany nezavinená a ospravedlnila sa mu.

Slovenský pretekár mal zelený dres oblečený dokopy v 130 etapách Tour de France, čo je taktiež rekord a dosiahol až 77 umiestnení v najlepšej päťke. V rokoch 2016 a 2018 si štyrikrát obliekol aj najcennejší žltý dres.

Výpočet jeho obdivuhodných úspechov sa však nespája len s francúzskou Grand Tour. Ďalšie rekordy drží na majstrovstvách sveta. Sagan ako jediný v histórii dokázal vyhrať svetový šampionát trikrát za sebou. Dúhový dres si prvýkrát obliekol v roku 2015 v americkom Richmonde. Sagan v záverečnom okruhu zariskoval, v stúpaní vyrazil do samostatného úniku a nakoniec ho doviedol do víťazného konca len niekoľko metrov pred finišujúcim pelotónom. O rok neskôr zopakoval triumf v extrémnych horúčavách v katarskej Dauhe, kde sa presadil po špurte a v roku 2017 zavŕšil majstrovský hetrik v nórskom Bergene, kde zdolal domáceho Alexandra Kristoffa len o pár centimetrov. "Je to neskutočné. Kristoff súťažil doma, takže je mi ho trochu ľúto, ale ja som veľmi šťastný, že som vyhral. Pri poslednom prejazde kopcom bol pelotón rozdelený na niekoľko častí. Boli to najťažšie majstrovstvá, aké som vyhral," povedal vtedy 26-ročný Sagan.

Stal sa tak prvým cyklistom v histórii, ktorý zvíťazili na svetovom šampionáte trikrát za sebou a zároveň aj najmladším trojnásobným víťazom v histórii. Tri víťazstvá majú okrem neho na konte už len Talian Alfredo Binda, Španiel Oscar Freire a Belgičania Rik van Steenbergen a legendárny Eddy Merckx.

Počas kariéry postupne presedlal z elitného šprintéra aj na mimoriadneho klasikára a dokázal triumfovať aj na dvoch takzvaných cyklistických monumentoch. V roku 2016 ovládol Okolo Flámska a pamätné je najmä jeho víťazstvo na pretekoch Paríž - Roubaix v roku 2018. V poradí 116. ročníku "pekla severu" vyhral, keď dotiahol do úspešného konca únik, ktorý odštartoval približne 54 km pred cieľom.

Sagan pôsobil v Liquigase v rokoch 2010 až 2014, nasledujúce dve sezóny obliekal dres stajne Tinkoff a ďalších päť pretekal za nemeckú stajňu Bora-Hansgrohe. V roku 2022 prestúpil do francúzskeho tímu TotalEnergies, kde strávil posledné dva ročníky.

Svoje rozhodnutie o konci kariéry oznámil nečakane počas voľného dňa na pretekoch Vuelta a San Juan v Argentíne s tým, že dojazdí sezónu a následne sa chce vrátiť ku horskej cyklistike a pokúsiť sa vybojovať si účasť na olympijských hrách v Paríži. "Chcel by som povedať, že nastala tá chvíľa, keď som sa rozhodol, že po tejto sezóne končím v pretekoch WorldTour. Vždy som hovoril, že by som chcel ukončiť kariéru na horskom bicykli, pretože som na ňom aj začal. Budem robiť to, čo ma skutočne baví. Je pre mňa dôležité tráviť čas so synom Marlonom a vidieť život z rôznych uhlov pohľadu, nielen ako cyklista. Nikdy nebolo mojím snom pretekať alebo byť profesionálnym cyklistom do štyridsiatky či päťdesiatky. Teraz nastal ten správny čas. A ak budem môcť ukončiť kariéru v Paríži na olympijských hrách, bude to pre mňa niečo pekné," povedal.

Jeho želanie sa mu nakoniec nevyplnilo. Do Paríža sa nekvalifikoval a záver kariéry mu skomplikovali aj zdravotné problémy, keď musel podstúpiť operáciu srdca. V drese slovenského tímu Pierre Baguette Cycling sa stihol vrátiť na pretekoch Okolo Slovenska. V záverečných pretekoch pod hlavičkou Medzinárodnej cyklistickej únie obsadil druhé miesto v disciplíne cross-country na národnom šampionáte v horskej cyklistike.